Šikanujem, šikanuješ, šikanujeme...

Autor: Viktória Dušecinová | 22.3.2013 o 23:12 | (upravené 22.3.2013 o 23:36) Karma článku: 6,93 | Prečítané:  1105x

O tom, ako sa na prvý pohľad nevinné detské hry často menia na mocenské boje. Najprv o hračky, neskôr o popularitu, nakoniec o česť! Rovnako o tom, ako si rodičia pred problémami radi zakrývajú oči!

 

Každé dieťa sa v procese socializácie v spoločnosti stretáva s rôznymi formami prijatia či neprijatia do skupiny. Už v útlom veku, v škôlke, sa deti medzi sebou delia do menších či väčších skupiniek. Delia sa podľa pohlavia, rasy, finančného zabezpečenia a v neposlednom rade podľa sympatií. Je zrejmé, že deti si medzi sebou nehovoria o mesačných zárobkoch svojich rodičov, no vždy to fungovali na nejakom ,, prirodzenom výbere“. Deti zvyknuté na luxus a na to, že dostanú všetko na čo prstom ukážu, sa nekamarátia s deťmi, ktoré majú menej hračiek. Netvrdím, že je to pravidlo! V najútlejšom veku však vedia byť deti úprimne kruté a už tu sa vytvárajú prvé základy pre určitú formu selektivizácie.
Po tom, ako sa deti dostanú do školy sa v spoločnosti nových alebo starých spolužiakov rovnako, možno rýchlejšie socializujú a ,,prirodzený výber“ prebieha opäť. Tým, že dieťa dospieva, vytvára si dobré i menej dobré vzťahy, ktoré potom pestuje. V staršom veku je hlavne v triednom kolektíve cítiť, ktoré skupiny majú navrch a ktoré sú submisívnejšie.
Prejdime však k hlavnému predmetu tohto článku, ktorým je šikana. Podľa mňa, je to istá forma vydelenia jednotlivca alebo malej skupiny (maximálne 2 alebo 3) zo spoločnosti (trieda v škole). Väčšinou to začína slovnými urážkami, malými fyzickými útokmi a dopadnúť to môže sedeniami u psychológa či psychiatra. Čítala a na vlastné oči som videla útoky dvoch druhov agresorov. Jeden druh je agresor, ktorý má od rodičov všetko čo si zaželá, v škole sa mu darí a rovnako má dostatok peňazí. V kolektíve je obľúbený a svoje postavenie si potrebuje udržiavať tým, že ponižuje slabších jedincov. Druhý typ agresora je taký, ktorý patrí do sociálne chudobnejšej vrstvy a pocit menejcennosti si vybíja na fyzicky slabších jedincoch. Tak či onak, dôležité nie je rozdeľovať agresorov do skupín, dôležité je brať tento problém vážne. Učitelia a rodičia by mali so svojimi deťmi hovoriť, prípadne tento problém podchytiť už v základoch. Mali by byť všímaví a čo je hlavné, nebrať prípadné prejavy násilia na ľahkú váhu.
V opačnom prípade môže nevinné podpichovanie a urážky skončiť psychickými, ale aj fyzickými škodami. V tom prípade je ohrozená budúcnosť rovnako dieťaťa, ako aj rodičov.
Kedy je doba, keď si rodičia uvedomia, že sa s ich dieťaťom niečo deje? Kedy si rodičia prestanú nahovárať, že ich deti sú dokonalé či nedotknuteľné?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Milióny na jeho plat? Výskumy ukázali, že Sagan sa oplatí

Tím Bora-Hansgrohe má za sebou prvú sezónu v najvyššej lige. Očakávali sme viac, ale nebolo to zlé, hovorí šéf tímu Ralph Denk.

KOMENTÁRE

Menej rande, alkoholu aj sexu. Súčasná doba predlžuje dospievanie

Vek 25 rokov je akoby 18 z minulosti.


Už ste čítali?