Hanbu na novinárov?

Autor: Viktória Dušecinová | 30.4.2013 o 20:17 | (upravené 30.4.2013 o 20:24) Karma článku: 2,65 | Prečítané:  370x

V prieskume verejnej mienky, z neviem akého roku, sa povolanie novinár umiestnilo na poslednom mieste. Menšia úvaha „mladej, hlúpej a neskúsenej študentky“ žurnalistiky, ktorú poburuje nedostatok úcty voči informátorom 21.storočia.

 

Máme internet, máme televíziu, rozhlas, noviny. Všetky tieto médiá sú každý deň plné nových, starých i exkluzívnych správ zo sveta. Každého človeka zaujíma niečo iné. Chlapov šport, ženy krása, deti rozprávky...

Bulvár, spravodajstvo, publicistika. Komentáre, glosy, recenzie. Relácie, reklamy, priame prenosy. Všetky tieto formy informovania stoja novinárov veľa energie, veľa času. Moja otázka znie. Prečo je povolanie novinára cenené najnižšie? Predstavte si, že by neexistovali ani noviny, ani televízia a rozhlas, ani internet. Všetky informácie, ktoré sa k vám cez deň chtiac či nechtiac dostávajú by prestali existovať. Ako by sa novinárčina hodnotila potom? Je mi jasné, že nežijeme v 19. storočí, kedy boli novinári vysoko cenení, vážení a potrební. Je mi jasné, že ani novinári už nie sú tie zanietené osôbky pobehujúce od udalosti k udalosti aby ju vedeli čo najpresnejšie posunúť ďalej. Chápem ekonomickú situáciu, chápem potreby ľudí, ale informácie, ktoré okolo vás každý deň poletujú, ktoré nasávate a vďaka nim sa stávate intelektuálnymi bytosťami, niekde vznikajú. Informácie beriete ako samozrejmosť, pretože samozrejmosťou sú. Avšak tá samozrejmosť rovnako niekde vzniká. Bolo by dobré zamyslieť sa nad tým, či je ozaj novinár to zlo. Pre ilustráciu uvediem lekárov, ktorý sa v spomínanom výskume umiestnili na jednom z najvyšších miest. Iróniou je, že stále keď som v nemocnici, počujem desiatky ľudí nadávajúcich na lekárov pre ich neohľaduplnosť, neľudskosť a pasivitu. Ja si lekárov vysoko vážim, oceňujem ich prácu, a práve preto si myslím, že by aj novinárčina mala byť rovnako cenené už len vďaka tomu, že bez nej, by sme nevedeli o žiadnom Kim Čong-unovi ani o žiadnych bombách v Bostone či výbuchu v Prahe. Nehovoriac o výsledkoch volieb, nehovoriac o prílohách o prírode, nehovoriac o spôsoboch riešiť problémy.

Nie som novinár, ale samú seba si budem vážiť práve vtedy, keď sa ním stanem. Napriek všetkým počudovaniam, odhováraniam a odsudzovaniam som sa vybrala cestou žurnalistiky. A aj keby som sa tým nemala živiť, stále si budem vážiť novinárov, pretože vďaka ním mám všeobecný prehľad. Rovnako ako si vážim lekárov, právnikov či učiteľov. Možno to mnohí skúsení a starší budú vnímať ako emočný výbuch hlúpej dvadsiatky, ale úspechom pre mňa bude už len fakt, že by som mohla aspoň jedného človeka prinútiť zamyslieť sa nad zatracovaním novinárov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?

TECH

Nemecký fúzny reaktor je o krok bližšie k spusteniu

Do troch rokov chcú udržať skutočnú fúznu reakciu.


Už ste čítali?