Šikanujem, šikanuješ, šikanujeme...

Autor: Viktória Dušecinová | 22.3.2013 o 23:12 | (upravené 22.3.2013 o 23:36) Karma článku: 6,93 | Prečítané:  1091x

O tom, ako sa na prvý pohľad nevinné detské hry často menia na mocenské boje. Najprv o hračky, neskôr o popularitu, nakoniec o česť! Rovnako o tom, ako si rodičia pred problémami radi zakrývajú oči!

 

Každé dieťa sa v procese socializácie v spoločnosti stretáva s rôznymi formami prijatia či neprijatia do skupiny. Už v útlom veku, v škôlke, sa deti medzi sebou delia do menších či väčších skupiniek. Delia sa podľa pohlavia, rasy, finančného zabezpečenia a v neposlednom rade podľa sympatií. Je zrejmé, že deti si medzi sebou nehovoria o mesačných zárobkoch svojich rodičov, no vždy to fungovali na nejakom ,, prirodzenom výbere“. Deti zvyknuté na luxus a na to, že dostanú všetko na čo prstom ukážu, sa nekamarátia s deťmi, ktoré majú menej hračiek. Netvrdím, že je to pravidlo! V najútlejšom veku však vedia byť deti úprimne kruté a už tu sa vytvárajú prvé základy pre určitú formu selektivizácie.
Po tom, ako sa deti dostanú do školy sa v spoločnosti nových alebo starých spolužiakov rovnako, možno rýchlejšie socializujú a ,,prirodzený výber“ prebieha opäť. Tým, že dieťa dospieva, vytvára si dobré i menej dobré vzťahy, ktoré potom pestuje. V staršom veku je hlavne v triednom kolektíve cítiť, ktoré skupiny majú navrch a ktoré sú submisívnejšie.
Prejdime však k hlavnému predmetu tohto článku, ktorým je šikana. Podľa mňa, je to istá forma vydelenia jednotlivca alebo malej skupiny (maximálne 2 alebo 3) zo spoločnosti (trieda v škole). Väčšinou to začína slovnými urážkami, malými fyzickými útokmi a dopadnúť to môže sedeniami u psychológa či psychiatra. Čítala a na vlastné oči som videla útoky dvoch druhov agresorov. Jeden druh je agresor, ktorý má od rodičov všetko čo si zaželá, v škole sa mu darí a rovnako má dostatok peňazí. V kolektíve je obľúbený a svoje postavenie si potrebuje udržiavať tým, že ponižuje slabších jedincov. Druhý typ agresora je taký, ktorý patrí do sociálne chudobnejšej vrstvy a pocit menejcennosti si vybíja na fyzicky slabších jedincoch. Tak či onak, dôležité nie je rozdeľovať agresorov do skupín, dôležité je brať tento problém vážne. Učitelia a rodičia by mali so svojimi deťmi hovoriť, prípadne tento problém podchytiť už v základoch. Mali by byť všímaví a čo je hlavné, nebrať prípadné prejavy násilia na ľahkú váhu.
V opačnom prípade môže nevinné podpichovanie a urážky skončiť psychickými, ale aj fyzickými škodami. V tom prípade je ohrozená budúcnosť rovnako dieťaťa, ako aj rodičov.
Kedy je doba, keď si rodičia uvedomia, že sa s ich dieťaťom niečo deje? Kedy si rodičia prestanú nahovárať, že ich deti sú dokonalé či nedotknuteľné?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?

TECH

Nemecký fúzny reaktor je o krok bližšie k spusteniu

Do troch rokov chcú udržať skutočnú fúznu reakciu.


Už ste čítali?